Štyri majstrovské tituly, dominancia, rešpekt a pocit, že liga má svojho pána. Program Dubnica bola síce silná, ale vždy len tá, ktorá skončila druhá.
Až do sezóny 2008/09...
Finálová séria mala napísať ďalšiu kapitolu bratislavskej nadvlády. Rozhodujúci piaty zápas v Bratislave, plná hala, oranžová, pripravená na oslavy. Lenže do tejto scenérie prišli RCS Košice – a urobili niečo, čo sa vtedy zdalo takmer nemysliteľné. Ukradli titul priamo v srdci FOFO. Východ prvýkrát v histórii siahol na majstrovský pohár a Bratislava zrazu zistila, že nie je neporaziteľná.
Samotné finále bolo dramatické od prvej do poslednej sekundy. Východniari vstúpili do zápasu lepšie - a mimochodom, až v štyroch zápasoch finálovej série otvárali skóre. Duel sa spočiatku vyvíjal lepšie pre Košice, dvakrát viedli, no po prestávke sa ujal vedenia Slov-matic. Vtedy sa lámal zápas - keby domáci zvýšili náskok o dva góly, možno by Košičania boli bez titulu. Košice však vydržali kritickú päťminútovku a čakali na svoju šancu. "Veril som, že príde. A štyri minúty pred koncom sme sa dočkali," spomína vtedajší kouč RCS Košice Richard Bačo
Po vyrovnávajúcom góle domáci nervózneli, a práve vtedy Peter Serbin využil obrovskú chybu FOFO, išiel sám na Gašparoviča a popod neho strelil štvrtý gól. V hale nastalo mŕtve ticho, domáci nevedeli, čo majú robiť. Rýchlo stiahli brankára, no už nestihli nič spraviť. Lopta skončila v oute a vzápätí, štyri sekundy pred koncom, Košice strelili piaty gól.
Hala Mladosť bola natrieskaná do posledného miesta. Prišli štáby rôznych televízií, no scenár osláv sa veľmi nevydaril – aspoň z bratislavského pohľadu. Všetko bolo pripravené na korunováciu domáceho tímu, no titul nakoniec zaslúžene skončil v rukách RCS Košice.
Veď vo finálovej sérii play-off trikrát poraziť mužstvo, ktoré dovtedy v tomto ročníku základnej časti, štvrťfinále aj semifinále play-off neokúsilo ani jednu prehru, si zaslúžilo maximálne uznanie. A čo viac, dvakrát sa to podarilo priamo na palubovke Slov-maticu – čo len podčiarklo, že triumf Košíc nebol náhodný, ale výsledok dôslednej práce, odhodlania a perfektne načasovanej hry.
Radosť východniarov bola obrovská. Rozhodcovia síce dali loptu do stredu, no zápas sa už len dohrával formálne - nik sa k nej už nechcel ani dotknúť. Takto sa definitívne zapísalo finále 2008/09 do histórie slovenského futsalu: ako deň, keď RCS Košice odsunuli FOFO z trónu a napísali svoju nezabudnuteľnú kapitolu.
1. zápas: Slov-matic Bratislava - RCS Košice 2:3 (1:2)
Góly: 10. Várady, 34. Haľko - 6. Serbin, 17. Kozár, 30. Grutka. ŽK: Fehérvári - Serbin, Hernandéz, Štiber, 400 divákov.
2. zápas: Slov-matic - RCS Košice 6:1 (5:1)
Góly: 13., 16. a 22. Mikita, 4. Haľko, 13. Fehérvári, 20. Rejžek - 4. Jakab. ŽK: Rejžek, Fehérvári, 500 divákov.
3. zápas: RCS Košice - Slov-matic 1:3 (0:1)
Góly: 35. Serbin - 18. Haľko, 38. Féhervári, 39. Bartošek, ŽK: Kozár - Čambal, 1400 divákov
4. zápas: RCS Košice - Slov-matic 6:3 (2:2)
Góly: 21., 39. a 40. Kyjovský, 3. a 40. Serbin, 12. Hernandez - 11. Bartošek, 19. Fehérvári, 24. Nagy, ŽK: Hernandéz - Rejžek, 700 divákov.
5. zápas: Slov-matic - RCS Košice 3:5 (1:1)
Góly: 25. a 31. Haľko, 17. Bartošek - 3. a 40. Serbin, 25. Brunovský, 36. Kyjovský, 40. Hernandéz, ŽK: Ciprýs - Klema, 1 000 divákov.

FOFO si síce napravilo chuť v pohárových súťažiach - ovládlo Bratislavský pohár aj Slovenský pohár, kde zmietlo z cesty Púchov aj Pinerolu, no všetci vedeli, že skutočný príbeh tej sezóny píšu Košice.
Ako majster Slovenska sa RCS prvýkrát a zároveň naposledy dostalo do pohárovej Európy. Predkolo UEFA Futsal Cupu v cyperskej Nikózii nebolo pre nich len výletom. Hneď na úvod zdolali nórsky Nidaros Trondheim 4:2, remizovali so švajčiarskym Seefeldom a hoci prehrali s domácou Omoniou, skončili v skupine na druhom mieste.
Zostava Košíc - Klema, Štiber, Kyjovský, Kozár, Hernandez, Brunovský, Serbin, Grutka, Maďarík - vtedy ukázala, že slovenský klub vie byť v Európe konkurencieschopný.
A práve tu sa začal ďalší, menej romantický príbeh.
Anton Brunovský ešte bojoval za RCS na Cypre, no o pár týždňov už obliekal oranžový dres Slov-maticu. O dva roky neskôr ho nasledoval Peter Kozár. Potom Kyjovský, Rick, Serbin, z PKP Košice aj Drahovský. FOFO nespravilo pomstu - FOFO víťaza jednoducho rozobralo.
Na historickú sezónu pre RCS si spomína aj Richard Bačo, tréner víťazného klubu a aktuálne reprezentačný tréner a Podpor Pohyb Košice Richard Bačo:
"Spomínam si na najkrajšie trénerské obdobie v mojej kariére. V roku 2005 som ukončil svoju hráčsku kariéru a presedlal na lavičku v roli trénera. Začali sme postupne budovať mužstvo a hľadať nových mladých hráčov. Podarilo sa nám pritiahnuť k futsalu talentovaných mladíkov, na ktorých si spomínam dodnes: Klema, Kozár, Brunovský, Kyjovský, Grega, Serbin a Hernandez.Celú sezónu som si užíval. Formovala sa partia, ktorá milovala futsal a bola odhodlaná napredovať. Po základnej časti sme sa po boku výbornej Senice bili o druhé miesto – až v poslednom kole sa rozhodlo, že skončíme druzí, čo nám prinieslo veľkú výhodu pred play-off.
V štvrťfinále sme nastúpili proti N. Zámkom a postúpili sme hladko 2:0 na zápasy. V semifinále nás čakala Senica – doma sme vyhrali, vonku sa rozhodovalo až po penaltách. Finále snov proti Slov-maticu bolo výzvou. Pre väčšinu našich hráčov to bolo prvé finále a skúsenosti boli na strane Bratislavčanov. Aby sme získali titul, museli sme ich poraziť trikrát. Zázraky sa však v športe dejú - vo finále nám forma gradovala.
Prvý zápas vo finále sme vyhrali v Bratislave, druhý sme prehrali. Do Košíc prišla veľká eufória. V treťom televíznom zápase sme vo vyrovnanom dueli prehrali. Štvrtý zápas FOFO chcelo potvrdiť a odniesť si pohár pre majstra, no my sme domácim víťazstvom predĺžili sériu.V piatom rozhodujúcom zápase sa duel vyvíjal do remízy. Necelú minútu pred koncom sa Serbin pohral s Gašparovičom a zasunul vytúžený gól. S klaksónom pridali "Fidel" Hernandez a tím RCS Košice získal titul.
V tomto tíme sa vytvorila skvelá partia, kde mladosť doplnená skúsenosťou starších hráčov dosiahla historický úspech. Výrazne k tomu prispeli aj Štiber, Gajdoš, Grutka, Jakab, Rusinko a Murňak."

Na legendárnu sezónu si spomína aj Vladimír Ambrozek, generálny manažér Slov-matic Bratislava a aktuálne šéf exekutívy SF:
„Sezóna 2008/2009 bola pamätná, nikdy na ňu nezabudnem. Určite ani náš súper. Do Slov-Maticu FOFO som prišiel v sezóne 2004/2005, kedy odštartovala hegemónia titulov. Z webmastera stránky som sa po pár majstrovských sezónach posunul na post generálneho manažéra klubu. Štyri sezóny to išlo hladko, na druhé miesto sme vždy odsunuli odvekého rivala z Programu Dubnica.
Aj sezóna 2008/2009 z počiatku vyzerala ideálne. Kvalitná príprava, víťazstvá. Aj keď sme v základnej časti trikrát remizovali, vyhrali sme ju s deväťbodovým náskokom práve pred RCS Košicami. Vo štvrťfinále play-off sme zničili Levice po výsledkoch 8:1 a 6:1. Pinerola v semifinále tiež problémy nerobila, víťazstvá 10:3 a 5:2 boli tiež pomerne jednoznačné. A prišlo finále. Košičania vyradili postupne Nové Zámky aj Senicu 2:0 na zápasy. Séria odštartovala v Mladosti a prišlo prvé varovanie – prehra 2:3. Góly Haľka a Váradyho nestačili, Košice strelili o gól viac, keď sa presadili Serbin, Kozár a Grutka. Druhý zápas sme naopak zvládli s ľahkosťou, už po polčase bol stav 5:1, duel sa aj vďaka hetriku Mikitu skončil 6:1. A séria sa presunula na dva zápasy do Košíc. Veľmi dôležitý tretí zápas priniesol boj o každý centimeter palubovky, diváci nám to dali aj patrične pocítiť. Na konci prvého polčasu otvoril skóre Haľko, v 35.minúte hala skoro spadla, keď Serbin vyrovnal. Záver sme však zvládli a góly Fehérváryho s Bartošekom v samom závere nás dostali do výhody v sérii. Štvrtý duel priniesol vyrovnanie série, nerozhodný polčas, hetrik Kyjovského, dva rozdielové góly Serbina. V čo sme nedúfali, sa stalo skutočnosťou, o titule rozhodoval piaty zápas v Bratislave. Ten dopadol v náš neprospech, Mladosť praskala vo švíkoch, diváci sedeli, postávali aj za bránkami, každý chcel byť pri tom. Súper ukázal srdce, túžbu po víťazstve a nakoniec sa mu podarilo nemožné, v hlavnom meste futsalu si splniť cieľ, zápas ako z rozprávky. Pozitívum to však malo aj pre nás, začalo sa ešte dôslednejšie pracovať na všetkých úrovniach, čo znamenalo od sezóny 2009/2010 šesť titulov v rade, ale to je už iný príbeh.“
Roky 2008 a 2009 tak neboli len o jednom titule. Boli o tom, že monopol sa dá zlomiť, že Košice môžu poraziť Bratislavu a že futsalová história sa niekedy píše v jednej jedinej, perfektne načasovanej sezóne.
Pre RCS Košice to bol vrchol.
Pre FOFO varovanie.
A pre slovenský futsal moment, na ktorý sa dodnes spomína - ako na deň, keď východ na chvíľu zobral korunu kráľovi.