logo
  • KONTAKTY
  • ANKETY

Dopady pandémie COVID-19 očami športovcov zapojených do ankety UčPS

štvrtok, 23.04.2020|Posledná aktualizácia 23.4.2020 11:52

Dáta získané od športovcov interpretuje Ladislav Križan, stály člen Rady UčPS a iniciátor ankety.

Prednedávnom ste sa, aj prostredníctvom stránky www.futsalslovakia.sk, mohli zapojiť do národnej ankety v oblasti dopadu pandémie COVID-19 na šport. ("Dopad mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu") Dnes už máme k dispozícii prvý sumár ohľadom získaných dát, ktorý sumarizoval štatistický a dátový expert UčPS, Ivan Greguška. Ladislav Križan v priloženom videu interpretuje dáta v uzavretých otázkach hlavne v týchto oblastiach. 

  • Aké sú ekonomické dopady šírenia pandémie na ľudí a organizácie pôsobiace v slovenskom športe.
  • Ukončili už športové organizácie sezónu alebo stále čakajú, či sa situácia zlepší.
  • Aké aktivity sme ako športovci a kluby museli kvôli rôznym zákazom a obmedzeniam zrušiť.
  • O aké príjmy osoby a kluby pôsobiace v športe prišli a aké sú ich vyčíslené straty.
  • Aké opatrenia pre zlepšenie svojej ekonomickej situácie uskutočnili alebo plánujú uskutočniť.


Na stránke UčPS (Učená právnická spoločnosť) https://ucps.sk si okrem iných zaujímavostí vieme prečítať aj vyhodnotenie otvorených otázok. 

Vyhodnotenie otvorených otázok

Okrem otázok s uzatvorenými odpoveďami boli v každom z formulárov aj 3 otázky s voľnými odpoveďami, ktoré sa týkali konkrétnych opatrení a pomoci, ktoré by subjekty pôsobiace v športe uvítali zo strany Vlády SR, iných verejných autorít (NR SR, MŠVVaŠ SR, MPSVaR SR, MH SR, ÚVZ a pod.), zo strany samosprávy (VÚC, mestá, obce), zo strany športového sektora (SOŠV, SPV, zväzov, klubov, ale i fyzických osôb), ktoré by mohli kompenzovať dopady pandémie COVID-19 na športovú obec v SR. Zároveň bola respondentom ponúknutá možnosť uviesť na záver akúkoľvek informáciu v súvislosti s dopadmi šírenia epidémie COVID-19 najmä na ich šport.

Čo očakávajú respondenti od Vlády SR a iných verejných autorít / samospráv?

Napriek faktu, že mnohé odpovede obsahovali a používali veľmi rozličné termíny (podpora, dotácia, subvencia, kompenzácia, pomoc, preplatenie, refundácia atď.), spájal ich jeden a ten istý základný princíp. Týmto ústredným princípom bolo obracanie sa právnických aj fyzických osôb zo športového sektora na vyššie autority s výzvou o pomoc a podporu v čase pandémie, z ktorej plynúce zákazy ochromili život v nich. Veľmi dôležitým poznatkom bol aj fakt, že hoci formulácia otázky smerovala na opatrenia a pomoc zo strany Vlády SR, MŠVVaŠ SR a ďalších verejných autorít, odpovedajúce osoby k nim automaticky radili, alebo im s nimi dokonca splýval ako nadriadená verejná autorita i ich národný športový zväz, od ktorého žiadali pomoc a podporu. Vo všeobecnosti prevláda pocit neistoty z deficitu finančných zdrojov, ktoré boli podľa názorov niektorých respondentov nedostatočné už pred vznikom krízy. Odpovedajúci nemali preferenciu akým konkrétnym kanálom bude pomoc z rozpočtu verejnej správy distribuovaná k nim a subjektom, s ktorými majú vzťah ako najmä športoví odborníci z radov trénerov, podstatné pre nich bolo, aby existovala. Mnohí respondenti uviedli, že za daných okolností by považovali za postačujúce, ak by sa obnovil stav financovania športových klubov do takej podoby, v akej fungoval pred začiatkom koronakrízy.

Respondenti a športová obec si solidárne uvedomujú, že šport v celej jeho šírke je iba súčasť celej pandémiou postihnutej spoločnosti, a že negatívne následky koronakrízy majú vplyv nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v iných oblastiach bežného života, napr. následky na zvyky detí športovať, pričom športové organizácie sa obávajú, že deti a mládež prídu o zaužívané návyky a po skončení pandémie sa k športu nevrátia.

Zákaz organizovania hromadných podujatí športovej povahy a následne aj samotnej prevádzky telovýchovno-športových zariadení výrazne zasiahli do pôsobenia športových organizácií a, zjednodušene povedané, paralyzovali ich činnosť. Športové organizácie tak nemôžu usporadúvať nielen športové zápasy, ale do značnej miery sa uzatvorením telovýchovno-športových zariadení znemožnil aj tréning športovcov v kolektívnych ako aj individuálnych športoch. Toto opatrenie zároveň negatívne postihlo aj športovanie mládeže. Zároveň je potrebné podotknúť, že uzatvorenie telovýchovno-športových zariadení neznamená, že športovým organizáciám nevznikajú náklady na ich údržbu a prevádzku (napr. kosenie a závlaha trávnika, mzdové náklady a pod.).

1. Zjemnenie a individualizácia zákazov a obmedzení

Drvivá väčšina relevantných odpovedí sa týkala požiadaviek na tzv. uvoľnenie opatrení vlády, resp. štátnych orgánov na úseku verejného zdravia ohľadom zákazu uskutočňovania akýchkoľvek športových podujatí pre rôznorodosť športu a blahodárneho vplyvu pohybu pre telo i dušu ľudí už skoro mesiac skúšaných pandémiou. Respondenti uvádzali, že jednotlivé telovýchovno-športové zariadenia majú rozličný stavebno-technický charakter a predovšetkým na otvorených plochách, napr. nekrytých štadiónoch, by bola možná príprava a tréning jednotlivých športovcov resp. malých skupín športovcov, čo by umožnilo niektorým športom zúčastniť sa na medzinárodných súťažiach, ktoré zatiaľ smerom do budúcna neboli zrušené. Zároveň by sa deti a mládež opätovne zapojili do športového procesu a neprišli by o vybudované návyky a zručnosti. Ak by došlo k uvoľneniu zavedeného opatrenia, športovci a športoví odborníci (napr. tréneri) by dodržiavali štátom stanovené prísne, konkrétne hygienické opatrenia a podmienky prevádzky jednotlivých zariadení, pričom tieto by zároveň neboli prístupné iným osobám (napr. fanúšikom), čím by bolo možné zabezpečiť bezpečné prostredie pre športovú aktivitu za súčasnej eliminácie nebezpečenstva šírenia nákazy. Uzatvorenie všetkých telovýchovno-športových zariadení en bloc však športové organizácie nepovažujú za správne. Týkalo sa to nielen názoru zástupcov individuálnych, ale aj kolektívnych športov. V neposlednom rade je nepochybné, že pravidelná športová aktivita, v akejkoľvek forme, je zásadná pri vytváraní a posilňovaní imunity človeka.

Na základe uvedeného je teda zrejmé, že požiadavka na uvoľnenie opatrení obmedzujúcich činnosť na všetkých športoviskách je dôvodná. Ľudia prahnú po čiastočnom otvorení športovísk, či už z dôvodu fyzického, relaxačného alebo mentálneho, čo dokumentuje výrazný spoločenský význam športu, čo nemožno podceňovať a do istej miery sa jedná o akési motto našich zistení, bez športu sa jednoducho nedá žiť.

2. Finančná podpora

Rýchla pomoc a podpora športovým organizáciám mala v ďalšom kroku pozostávať v neznižovaní už v roku 2020 nimi v ich rozpočtoch predpokladanej či zazmluvnenej podpory. Rovnako dôležité boli vnímané i následné kroky. V čase zákazov ochromujúcich športový sektor bolo opakovane navrhované priniesť plošnú prvú pomoc každému zákazmi dotknutých subjektov.

Ďalej sa opakuje volanie po väčšej flexibilite pri využívaní finančných prostriedkov pridelených športovým organizáciam z rozpočtu verejnej správy nielen vo forme príspevku uznaného športu, ale i dotácii od územnej samosprávy z dôvodu pandémie napr. predĺžením času čerpania poskytnutých zdrojov nielen na rok 2020, ale i na rok 2021, doplnením účelu použitia budúcich dotácií na odstraňovanie dopadov koronakrízy a zrušením či zmiernením obmedzení na používanie finančných príspevkov.

Športové kluby zároveň identifikujú ako svojho ďalšieho úplne kľúčového partnera, okrem NŠZ ako záujmovej samosprávy, i územnú samosprávu - VÚC, mestá a obce, v ktorých pôsobia a majú vybudované dlhodobé vzťahy. V obciach a VÚC je financovanie športu originálnou právomocou samospráv, a vznikajú aj situácie, že niektoré športoviská sú prenajímané za komerčné nájmy a niektoré športoviská sú subvencované či už priamo alebo nepriamo samosprávou, v niektorých prípadoch sú športoviská vo vlastníctve klubov a tie sú povinné platiť obciam daň z nehnuteľností čo im podstatne zvyšuje náklady oproti klubom, ktoré využívajú športoviská vo vlastníctve samospráv. Mnohé športové organizácie si zároveň uvedomujú a predpokladajú asi nevyhnutné rozpočtové škrty na úrovni samospráv a varujú pred ich dopadom na šport.

3. Infraštruktúra a nájom športových zariadení

Opatrenia prijaté doteraz štátom sa na verejný sektor nevzťahujú a môže to mať sekundárny veľmi negatívny dopad na šport, keďže samosprávy sa podieľajú na financovaní najmä mládežníckeho športu. V tejto súvislosti respondenti upozorňujú na “riziko spojených samosprávnych nádob” v podobe nielen (ne)krátenia dotácií, ale i podmienok prevádzky športovej infraštruktúry, ktorá je vo vlastníctve samospráv, ktorú športové organizácie aktuálne pre zákazy nemôžu využívať, no musia pre niektoré individuálne dojednané zmluvy za ňu podobne ako niektoré zatvorené prevádzky podnikov v niektorých veľkých obchodných centrách hradiť nájomné. Viac ako vítané by boli opatrenia smerujúce k čiastočnej kompenzácii nákladov na údržbu vlastnej športovej infraštruktúry, ktorá neprináša príjem počas krízy, ale vyžaduje si isté výdavky na údržbu, aby ju po skončení obmedzení bolo možné využívať. Ako alternatíva sú považované zníženie alebo zrušenie povinnosti platby nájomného, úhrada nájmov telocviční zo strany štátu, prípadne zvýšenie finančných prostriedkov na infraštruktúru vo všeobecnosti.

4. Fond na podporu športu a úprava zákonov

Viacerí respondenti vo svojich návrhoch opatrení zmienili nedávno vytvorený Fond na podporu športu. Ten by sa podľa ich slov mal práve v aktuálnej situácia jednoznačne zamerať na financovanie a podporu sanácie dopadov koronakrízy. Finančné prostriedky alokované na roky 2020 a 2021 by tak mohli byť sprístupnené na čerpanie pre všetkých členov športového hnutia na základe dôsledne a transparentne pripraveného programu a stanovených kritérií.

V rámci problematiky úpravy zákonov a legislatívy sa respondenti najčastejšie zhodujú na troch skupinách opatrení, tou prvou sú opatrenia smerujúce k uvoľneniu účelového viazania finančných prostriedkov, či už voľnejší pohyb prostriedkov medzi už zákonom určeným účelmi, alebo rozšírenie účelu aj o sanovanie následkov mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Druhou skupinou sú návrhy opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu budúcich príjmov do športu či už zo zdrojov hazardných hier alebo daňovými úľavami pre sponzorov či znížením DPH pre šport. Tretia skupina navrhovaných opatrení sa týka návrhov na zmeny zákona o športe s ohľadom na menej administratívy a zohľadnenie požiadaviek a odporúčaní menších športových organizácií a rýchlo sa rozvíjajúcich športových odvetví.

Čo očakávajú respondenti zo strany športového sektora?

Veľmi pozitívnym zistením je, že v odpovediach či už fyzických alebo právnických osôb sa nevyskytli znevažujúce hodnotenia, či obviňovanie niekoho za stav slovenského športu, hoci niektoré negatívne zistenia z odpovedí nepriamo vyplynuli.

Všeobecne limitujúcim faktorom pre návrh opatrení bolo to že, na otázku odpovedali fyzické osoby pôsobiace v športe v rôznych rolách a nie každá z osôb, môže mať, resp. má toľko relevantných znalostí všetkých ekonomických, právnych a celého radu iných aspektov, ktoré sú rozhodujúce pre definovanie už konkrétnych opatrení.

Respondenti adresovali svoje požiadavky predovšetkým k ich národným športovým zväzom, resp. prostredníctvom nich poukazovali na opatrenia, na ktorých vykonanie je pre národné športové zväzy nutná súčinnosť MŠVVaŠ SR, vlády a prípadne aj samosprávy, resp. vo všeobecnosti prijatie obdobných opatrení, aké už medzičasom vláda prijala z dôvodu aktuálnej mimoriadnej situácie. Národný športový zväz je síce subjektom súkromného práva nachádzajúcim sa maximálne na pomedzí verejnej správy a združovacieho práva, no zároveň je vnímaný respondentmi ako centrum konkrétneho športu. Národný športový zväz by mal ako prvý preto mať záujem na pomoci, podpore a ochrane ekosystému športu, nad ktorým má na území SR vplyvom svojho členstva v svetovej resp. európskej športovej federácii prirodzený monopol. Viaceré názory na túto základnú myšlienku i pre právny nárok na dosiaľ jemu nekrátený príspevok uznanému športu zo strany štátu vystihuje výzva, aby sa prostriedky dostali do klubov, lebo bez klubov budú aj národne zväzy zbytočné.

1. Finančná podpora

Obdobne ako vo vzťahu k štátu, respondenti smerom k národným športovým zväzom očakávajú vyššiu finančnú podporu prípadne, výnimočne, aspoň v takej výške, ako tomu bolo do vzniku koronakrízy. V individuálnych prípadoch jednotlivých odpovedí sa vyskytli požiadavky na výraznejšiu finančnú podporu amatérskeho športu, ktorý predstavuje v rámci každého športového zväzu najväčšiu členskú základňu. Opakovane sa aj v tejto časti objavujú požiadavky pre zachovanie a nerušenie príspevkov, dotácií, grantov do športu a to bez ohľadu na subjekt poskytujúci financie NŠZ, štát (MŠVVaŠ SR, Vláda) samospráva (VÚC, obec, mesto), resp. zachovania dohodnutých alebo určených termínov (časových harmonogramov) poskytnutia týchto príspevkov, dotácií, grantov.

2. Riadenie súťaží NŠZ

V súvislosti s ukončením alebo prerušením jednotlivých športových súťaží respondenti v odpovediach navrhovali napr. zrušenie či zníženie cyklicky sa opakujúcich platieb od športových klubov v prospech ich športového zväzu alebo späť vrátenie zaplatených súm pri zrušení sezóny (vrátenie členských poplatkov, štartovného či poplatkov za uskutočnené transfery počas posledného prestupového obdobia) a v rámci návrhov finančnej pomoci aj odpustenie finančných plnení pre nasledujúci súťažný ročník (poplatky za registrácie a transfery, zníženie alebo odpustenie členských poplatkov a štartovného) s tým, že by objem týchto, inak klubmi uhrádzaných poplatkov, znášal národný športový zväz.

Zároveň je ohľadom samotných súťaží očakávané zlepšenie komunikácie zväzov ako servisných organizácií (nie nadriadených mocenských štruktúr), ktoré si zložili kluby za účelom zabezpečenia ich spoločných potrieb, smerom ku športovým klubom a ostatným členom, resp. včasné informovanie klubov o zmenách v súťažnom kalendári, legislatíve, prestupových obdobiach alebo o ukončení súťaží v aktuálneho súťažného ročníka a začiatku súťaží v budúcom súťažnom ročníku.

3. Podpora trénerov, športových odborníkov a športovcov

Aj v rámci tejto časti dotazníka sa športové subjekty a jednotlivci zhodujú na tom, že je absolútne kľúčové zaviesť opatrenia smerujúce k udržaniu trénerov v športe, ktorí boli okrem príspevkov od športovcov a ich rodičov často platení z dotácií od štátu, VÚC, miest a obcí, ktoré sa môžu čiastočne alebo celkom zastaviť. Samozrejme tieto by sa mali týkať aj ďalších skupín športových odborníkov a športovcov.

Medzi najzaujímavejšie patria okrem už vyššie spomínaných:

  1. náhrada mzdy alebo príjmu v nejakej percentuálnej miere či už zo strany štátu alebo aspoň zo strany zväzu, resp. z oboch zdrojov súčasne a prispením aj samotného klubu,
  2. zavedenie opatrení na uvoľnenia viazaných prostriedkov zväzu na ich použitie na iné účely a tým aj na úhradu miezd trénerov a športovcov, pre kluby z príspevku uznanému športu alokovať viac než je zákonom o športe povinných 15 % z prispevku s tým, že kľúč prerozdelenia určí zväz v nadväznosti na analýzu dopadov aktuálneho stavu,
  3. vytvorenie “garančného fondu” na prípady, ktoré navodila koronakríza, z ktorého by bolo možné sanovať obdobné krízové situácie ako ukázala a privodila súčasná situácia,
  4. získanie pomoci z medzinárodných federácií a eurofondov,
  5. možnosť zálohovo a vopred obdržať prostriedky pričom tieto by sa vyúčtovali až následne po tom, čo sa vykoná predmetná športová činnosť,
  6. zvýšenie percenta poukázaného podielu zaplatenej dane z príjmov daňovníka zo súčasných 2%, resp. 3%.

Športové poukazy vs. športujúca mládež

Ako ohrozená skupina sú identifikované športujúce deti, a to v dvoch rovinách. Tou prvou je budúci druhotný efekt krízy v horšej finančnej situácii rodičov a druhou je to, že dnes v podstate deti nešportujú a šport nevidia ani v TV, čo môže spôsobiť do budúcna úbytok športujúcej mládeže, čo je zle pre celú spoločnosť.

Za týmto účelom riešenia prvej časti problému je očakávané zavedenie opatrení smerujúcich k vytvoreniu systémových nástrojov, ktoré zabezpečia pravidelný systémový prísun prostriedkov do športu na úrovni športu pre všetkých rýchlym zavedením tzv. športových poukazov do praxe, čo by druhotne zachránilo do budúcna aj trénerov.

Druhú časť problému môže riešiť aktivita NŠZ v oblasti organizovania online vzdelávania v športe smerujúceho k zvyšovaniu úrovne poznatkov a znalostného manažmentu v kluboch i zväzoch, zavedenie IT riešení, ktoré zlepšia kontrolu a pomôžu odbúrať alebo znížiť administratívu, ako aj spustenie online súťaženia aspoň v disciplínach všeobecnej zdatnosti, vyhlásenie dotačných výziev na projekty, ktoré je možné realizovať online.

5. Toky informácií a komunikácia

Je nepochybné, že fyzické osoby v športe seba samých vnímajú ako úplne rovnocenné osoby a súčasť ekonomicky činných osôb a tým aj prínosné osoby ako akúkoľvek inú ekonomicky činnú osobu v rámci hospodárstva SR, čo znamená, že vnímajú už vládou prijaté opatrenia. Respondenti pritom apelovali na zástupcov športových zväzov, v ktorých pôsobia, aby komunikovali a vyvíjali aktivitu až tlak smerom k exekutíve. Rovnako tak športové organizácie navrhujú zaviesť lepšiu a transparentnejšiu komunikáciu na úrovni športová organizácia – národný športový zväz. Niektoré športové organizácie sa obávajú, že unáhlené zrušenie súťaží môže spôsobiť problém:

  1. pri vyhodnotení športových kritérií pre zaradenie športovcov do talentovanej mládeže a reprezentácie,
  2. pri zabezpečení potrebného počtu výsledkov do výpočtu príspevku uznanému športu pre rok 2021,
  3. pri rapídnom poklese parametru „počet aktívnych športovcov“ v rámci vzorca pre výpočet príspevku.

Ďalej apelovali respondenti na vytvorenie krízového štábu pre šport z konkrétnych športových odborníkov a včasnú informovanosť klubov a fyzických osôb.

Celý článok si môžete prečítať TU


Mohlo by vás zaujímať

Víťazom Ligy Majstrov tretíkrát FC Barcelona

12.10.2020

Ďalším mediálnym partnerom SF sa stal portál www.sport.sk

22.9.2020

Napísali o konferencii SF

5.6.2020

Rozhovor: O futsale v Košiciach s Radovanom Brožovským

1.6.2020

Ďalší zaujímavý webinár je nadohľad

14.5.2020

Smutná správa. Opustil nás MVDr. Peter Slimák

12.5.2020

Návrh zmien STANOV SF

8.5.2020

Online vzdelávanie trénerov (english)

22.4.2020

HRÁČ SEZÓNY, ako to bude prebiehať

21.4.2020

HRÁČ SEZÓNY, MIBA BANSKÁ BYSTRICA

24.4.2020

Vyberáme z webu MIBA Banská Bystrica

20.4.2020

Programové vyhlásenie vlády ohľadom športu

20.4.2020